Tento článok píšem v septembri 2021 z povinnej karantény, po mojom návrate zo Slovenska na Taiwan. A teda poviem Vám, tie karanténne pravidlá sú tu naozaj prísne, v porovnaní s inými krajinami.
V prvom rade spomeniem, že v čase písania tohto článku sa na Taiwan stále nedostane nikto, kto tu nemá povolenie na pobyt. Pre turistov je krajina už viac ako rok a pol zatvorená.
Celkovo korona Taiwan našťastie „minula“, ale tento rok v máji začali prípady stúpať (do max. 500 denne, ale rýchlo to klesalo na dnešných cca 5 prípadov denne na počet obyvateľov 23,5 milióna (!) a tak sa, už aj tak prísne podmienky ešte viac sprísnili.
Keď som karanténu absolvovala vo februári tohto roku, musela som zostať doma 14 dní – ale doma, znamenalo naozaj doma, neopustiť byt ani na chvíľku. Raz som si na noc vypla mobil a okolo 4:00 ráno mi už na dvere búchala polícia, že kde sa nachádzam a prečo mám vypnutý telefón. Oznámili mi, že ho musím mať stále zapnutý, aby mohli sledovať môj pohyb. Áno, možno si poviete, „Veď mobil nechám doma a pôjdem sa prejsť a nezistia to.“ Toto je myslenie niektorých cudzincov, ale Taiwanci majú v sebe akýsi pocit zodpovednosti aj za komunitu, v ktorej žijú a určite aj strach z autorít a z toho, čo by na to povedali susedia a známi, keby sa takéto správanie proti pravidlám „prevalilo“. A aj pokuty za nedodržanie karantény sú tu veľmi vysoké, minimálne okolo 3000 Eur. A susedia sú tu tiež veľmi „ostražití“ a určite by neváhali polícii o tom povedať.
Obrázok: www.boredpanda.com
Keď je tu človek v karanténe, každý deň musí formou sms potvrdiť, ako sa cíti. Ďalej, ak ste náhodou aj študentom univerzity, aj odtiaľ Vám posielajú formulár, kam treba denne uviesť Vašu teplotu. Všetko do 12:00, inak Vás doslova začnú „bombardovať“ ďalšími správami o dodržiavaní pravidiel. Hlavne prvé dni po dlhom lete a zvykaní si na nové časové pásmo to môže byť náročné, všetko toto si ustriehnuť a v karanténe je dávať si budík asi to posledné, čo chcete robiť 🙂
V júni tohto roku však vláda zmenila pravidlá a domácu, 14-dňovú karanténu zrušila, ako aj možnosť, že Vás na letisko príde vyzdvihnúť Vaša rodina alebo známi. Takže momentálne všetci musia ísť do karanténneho hotela, ktorý si každý platí sám (pokiaľ neprichádza z vysoko-rizikových krajín ako Veľká Británia – vtedy ide človek do štátneho zariadenia a neplatí si nič z vlastného).
Samozrejme, pred odletom je potrebný PCR test a po prílete absolvuje každý ďalšie testovanie ešte na letisku. A ďalšie testovanie po 10-tich dňoch v karanténe (tá však pokračuje ďalej, aj keď je človek negatívny).
Na prepravu slúžia tzv „karanténne taxíky“ a pred nástupom do taxíka každého totálne dezinfikujú a vystriekajú aj podošvy topánok a celú batožinu. Tieto taxíky vo väčšej miere dopláca vláda, takže napríklad 150km cesta vyjde človeka na približne 50eur a bežná cena je pritom okolo 200eur.
V hoteli prebehne tá istá procedúra ako pred nástupom do taxíka – celková dezinfekcia Vás, aj batožiny. A personál hotela je oblečený v ochranných oblekoch od hlavy až po päty.
Po 14-tich dňoch „dovolenky“ – ak máte šťastie na hotel, ako ja (som mimo Taipei, na východnom pobreží), kde je aj balkón a nádherný výhľad na oceán (za tú istú cenu, ako v hlavnom meste izba s oknom, ktoré sa často ani nedá otvoriť) tak je to naozaj akoby dovolenka. Akurát, že nesmiete vyjsť z izby ani na chodbu – len otvoriť dvere a zobrať si jedlo, ktoré Vám 3x denne nosia pred izbu.
Jedlo, to je ďalšia kapitola, pretože ja nie som fanúšikom miestnej kuchyne. Zjem ryžu, plnené knedličky a niektoré druhy polievok. A potom hlavne ryby a sushi a doma si pripravujem šaláty, cestoviny a podobne. Hotel má v ponuke 7 druhov jedál na obed aj na večeru. Na raňajky je tiež možnosť výberu. Možno to znie tak, že som vyberavá, ale odmietla som jesť klobásky a praženicu alebo rezance a polievky každé ráno a tak mi nosia jogurty a sójové mlieko a ovocie. Som ich prvým zahraničným „karanténnym hosťom“ a naozaj sa mi snažia vyjsť v ústrety.
Obedy ešte zvládam – rezance alebo knedličky na pare a ryžu. Na večeru je väčšinou mäso s ryžou a ja síce nie som vegetariánka, ale vôbec mi nechutí spôsob, akým dochucujú a upravujú mäso a tak som dobrovoľne na ryži a zelenine. A ovocí. To je tu veľmi, veľmi chutné. Mango, papaya, sladučké banány, dračie ovocie….mňam.
No ale je pravda, že keď idem na Slovensko, ryžu nemôžem ani vidieť :DDD
Po 14-tich dňoch v karanténe sa však ešte stále nemôžete úplne zaradiť do bežného života. Čaká Vás ďalší týždeň v domácej karanténe, kde už ale môžete ísť von. Nie však do reštaurácií, ani do práce a ani do vlaku či autobusu. Váš mobil je stále sledovaný. Ešte týždeň. A toto všetko s tým, že ste už absolvovali tri PCR testy, dva týždne v karanténe a možno ste aj zaočkovaný. Ale zatiaľ sú tu jednotné pravidlá pre všetkých: 3 týždne v karanténe a bodka.
Keď sa situácia v budúcnosti zmení, určite Vás na Taiwan vezmem na dovolenku a dobrodružnú cestu. A garantujem Vám, že sa tu budete cítiť bezpečnejšie ako doma, v tom najlepšom zmysle.
Verím, že Vás tento článok obohatil a jeho čítanie bolo príjemné. Ak by ste mali chuť dozvedieť sa niečo viac o mojom živote na Taiwane, alebo ma pozdraviť, nechajte mi tu komentár, prípadne mi napíšte – eva@ladytravel.sk
Poteším sa:) Takisto ma môžete sledovať na FB/IG @ladytravelsk https://www.facebook.com/ladytravelsk
Prajem Vám všetko dobré,
Eva
