Južné Španielsko, temperament, slnko, more, bohatá história, chutné špeciality andalúzskej kuchyne a samozrejme, energicky znejúci španielsky jazyk – aj z týchto dôvodov som sa rozhodla pocestovať práve sem, do mesta Granada a stráviť tu časť svojho života. Dodnes je južné Španielsko mojou srdcovkou, rada sa tam vraciam a aj vďaka cestám s Lady Travel budem mať už čoskoro možnosť poukazovať vám mnohé prekrásne miesta a predstaviť vám miestnu kultúru a zvyky.
Začnem s krátkou exkurziou do histórie, pretože aj vďaka rôznym kultúrnym vplyvom je dnes Andalúzia taká čarovná. Andalúzia sa nachádza v južnom Španielsku a celé toto územie je rozdelené na provincie Almería, Cádiz, Cordoba, Granada, Huelva, Jaen, Malaga, a Sevilla. Hlavným mestom je mesto Sevilla. Z tých známejších civilizácií bola Andalúzia v minulosti obývaná Keltami, Ibermi, Feničanmi, Rimanmi, Arabmi. Názov nesie podľa pomenovania od severských kmeňov Vandalov a Vizigótov, ktorí si sem tiež našli cestu. Pôvodné pomenovanie bolo Vandalusia a Arabi ho premenovali na Al Andaluz (arabský vplyv je veľmi dôležitý, keďže ide o takmer osem storočí v histórii Andalúzie).
Toto územie vždy oplývalo bohatstvom – či už zlatom, striebrom, olejom alebo vínom. Dokonca podľa niektorých teórií práve tu ležala bájna Atlantída; najmä v oblasti okolo národného parku Doñana v okolí Sevilly. K tejto oblasti sa viažu aj rôzne legendy a spomeniem napríklad tú o Herkulových pilieroch, podľa ktorej Herkules bojuje s prvým kráľom Tartézanov (podľa historických prameňov prví obyvatelia Španielska) Gerionom, má ho poraziť a zmocniť sa jeho troch býkov (býk – symbol sily a plodnosti). Na ceste na ostrov Tartessos (dnešné Španielsko) rozpolí pohorie, ktoré mu stojí v ceste na dve časti a tak vznikne Stredozemné more a podľa toho sa hora na Gibraltári Jbel Tariq a hora v Maroku Jbel Mussa nazývajú Herkulove piliere.
Dosť bolo histórie a teraz „vamos a la playa“, ideme na pláž: už len samotné názvy pobreží lákajú k ich návšteve: Pobrežie Slnka (Costa del Sol) a Pobrežie Svetla (Costa de la Luz. Ak raz navštívite andalúzske pobrežie, odporúčam najmä oblasť národného parku Cabo de Gata pri meste Almeria, kde sú prekrásne pláže so zlatistým pieskom a veľa z týchto pláží sa ešte stále označuje ako „skrytý poklad Španielska“, bez návalu turistov. V ich blízkosti, v časti Las Salinas, objavíte aj niečo, z čoho som bola úplne unesená – a to nádherné, ružové plameniaky – „flamingos“. Vyskytujú sa tu po celý rok, najviac ich je však v lete a môžete ich obdivovať úplne zblízka – je to naozaj krásny zážitok.
Keďže mám rada legendy a mýty, aj na andalúzskom pobreží som si prišla na svoje a to pri objavení pláže Cala Las Sirenitas, s úžasnými výhľadmi na tyrkysové more a krásnu scenériu skál, ktorými sú podľa legendy premenené slávne Sirény. Sirény boli bájne bytosti; premenené morské panny, ktoré lákali námorníkov svojím spevom. Odolal im až Odyseus a práve vtedy sa tieto krásne morské panny premenili na skaly a dodnes sa o viacerých pobrežiach hovorí ako o miestach, kde práve skalné útesy pripomínajú tieto legendy. Akokoľvek, pláž Cala Las Sirenitas je aj perfektným miestom na šnorchlovanie a objavovanie krás podmorského sveta.
Ďalším nezabudnuteľným zážitkom v Andalúzii bol pre mňa deň, keď som sa rozhodla ísť na lyžovačku! Áno, dobre čítate, aj to je v južnom Španielsku možné. Vďaka pohoriu Sierra Nevada, kde sa nachádza až 20 vrcholov vyšších ako 3000m som mohla zažiť doobednú lyžovačku a o pár hodín neskôr som sa už kúpala v mori, dve hodinky cesty z hôr. Nie je to úžasné? Zážitok na celý život. Bolo to v apríli a skutočne takéto niečo odporúčam zažiť aj vám.
Andalúzia je plná prekrásnych miest, ktoré sa oplatia navštíviť. Z ďalších prírodných krás určite doporučujem El Torcal, oblasť s dychberúcimi skalami krasového pôvodu, ktoré v minulosti ležali na morskom dne. Na prechádzke týmto parkom (1,5km až 4,5km trasy) sa vám okrem výhľadov určite bude páčiť množstvo orchideí a divokých ruží – tento park označujú mnohí aj ako raj kvetov.
Raj gurmánov a cestovateľov – to je podľa mňa celá Andalúzia. V „mojom“ meste, v Granade som milovala chodiť do taverien na tradičný ovčí syr queso manchego a asi najznámejšiu španielsku sušenú šunku jamón serrano. Mňam…samozrejme, nechýbal ani typický drink tinto de verano (v preklade „červené letné“ :-)) alebo slávna sangría. Víkendy som niekedy spolu s priateľmi trávila veľmi typicky – obchádzaním reštaurácií na tzv. tapas – chutné jednohubky alebo menšie jedlá, ktoré sa servírujú ku drinku zdarma (aspoň v Andalúzii na mnohých miestach áno).
Ďalšie jedlo, ktoré som v Španielsku milovala boli dve raňajkové špeciality: jedna slaná – toasty s pretlačenou paradajkou, poliate kvapkou (aj dvomi:-)) domáceho olivového oleja a štipkou soli. Druhú, sladkú raňajkovú špecialitu som si dopriavala najmä v nedeľu ráno (tak ma to naučili domáci): churros con chocolate – niečo ako dlhá šiška v tvare tyčinky, ktorá sa namáča v horúcej čokoláde……aaach, už sa veľmi teším na Lady Travel cestu do Španielska 🙂
V Andalúzii však okrem týchto (a mnohých ďalších) špecialít budete zaručene nadšení aj nad krásou palácov, katedrál a pevností. Slávny palác Alhambra v Granade asi nemusím zvlášť predstavovať. Ja som mala to šťastie stráviť časť života v jeho blízkosti a často som si vychutnávala prechádzky jeho záhradami a maurskou štvrťou Albaicín s kamennými uličkami a nádychom Arábie. Veľmi pekný výhľad na celý palácový komplex Alhambra je z mestskej časti Sacromonte – z kopcov, do ktorých sa v 15.storočí prisťahovali Rómovia (Gitanos) a postavili si v skalách svoje obydlia. Táto štvrť je známa vystúpeniami flamenca – tradičných špaielskych tancov a hudby. Flamenco má pôvod práve v Andalúzii a v čarovných jaskynných baroch Sacromonte sa cez flamenco ľahko naladíte na príbehy, ktoré sa prostredníctvom tohto umenia vypovedávajú. Jedným z cieľov flamenca je dostať sa do stavu extázy, tzv. duende, keď hudba človeka úplne pohltí. Flamenco je súčasťou andalúzskej kultúry a určite odporúčam jeden takýto večer zažiť.
Ďalšou veľmi peknou zastávkou na ceste do Andalúzie je aj dedinka Ronda, kde už pri príchode uvidíte pôsobivú hlbokú roklinu El Tajo s kamenným mostom Puente Nuevo, ktorý spája staré maurské centrum mesta s novými štvrťami. Niektorým to tu vraj pripomína scény z Pána Prsteňov 🙂 Tu môžete stráviť krásnych pár hodín prechádzkami kamennými uličkami a legendárnym námestím Plaza de Torros, kde sa v minulosti organizovali býčie zápasy – corrida de toros. Tie sú tiež súčasťou miestnej kultúry, ale priznám sa, že ja nie som ich vyznávačom a zo svojho prvého (aj posledného) býčieho zápasu v Madride som po polhodine odišla. Mnohí Španieli ale tieto zápasy milujú skoro tak ako futbal.
Veľkou zaujímavosťou pri návšteve Andalúzie je určite výlet do Veľkej Británie….presnejšie, do Gibraltáru, strategického miesta v dejinách Európy, keďže predkovia Homo sapiens práve tadiaľto migrovali z Afriky do Európy. Je to mystické miesto, kde sa Atlantický oceán stretáva so Stredozemným morom a odkiaľ sa dajú pozorovať už vyššie spomínané Herkulove piliere a vychutnať si výhľad na Afriku a Európu zároveň.
Väčšie mestá, ktoré sa v Andalúzii oplatí navštíviť sú určite Sevilla, Cordoba a Malaga a Cadiz. Sevilla je hlavným mestom Andalúzie a „topkou“ je tu maurský palác Alcazar s pôsobivými oblúkmi, krásnou fontánou a záhradou Jardines de Murillo. Cordoba má zas dodnes veľmi dobre zachovalé pamiatky po Rimanoch (kamenný most a ruiny rímskeho divadla) a keďže bola významným islamských centrom regiónu, stojí tu obrovská mešita La Mezquita s byzantskými mozaikami a pevnosť Alcazár de los Reyes Cristianos. V Malage zas odporúčam návštevu múzea najznámejšieho rodáka tohto mesta – Pabla Picassa. A Cadiz mnohí označujú za najromantickejšie mesto v Andalúzii. Všade, úplne všade v Andalúzii zažijete nekonečnú pohodu, ktorá je tak typická pre Španielov. Sú hluční, ale veľmi milí a milujú siestu – takže poobedia pozor na zatvorené reštaurácie a obchody (väčšinou medzi 15:00 – 20:00).
Dalo by sa povedať, že Andalúzia je cez deň pomalá, niekedy až ospalá a večer to tu ožíva. Pamätám si, keď som zvyknutá zo Slovenska chcela večeriavať už okolo 19:00, ale hneď som zistila, že skôr ako o 20:30 to nepôjde. Ak som plánovala večer stráviť v bare alebo klube, väčšinou sa z domu/reštaurácie po večeri odchádzalo tak okolo polnoci…je to úplne iný štýl života ako u nás, ale pokiaľ nemusíte ráno skoro vstávať, dá sa na to zvyknúť. Prípadne poobede počas siesty všetko dospíte 🙂
Niekde som počula, že Andalúzia je ako žena: nedá sa spoznať, nechá sa iba spoznávať. Takže, vitajte – prajem Vám príjemné spoznávanie 
Pridaj komentár